Ukrižovanie, 17. st.

Reprodukcia Ikony Ukrižovania zo 17. st. Ikona zobrazuje scénu Veľkého piatku - ukrižovanie Ježiša Krista. Kríž je postavený na malej skale, ktorá symbolizuje „lebečné miesto" - Golgotu (Ján 19,17). Vo Svätom Písme je často prirovnávaný Boh ku skale, ktorá vyjadruje jeho neochvejnú silu. V kontexte povedaného sa nám dáva poznávať paradoxný Boh, ktorý nie je nikdy tak silný, ako vo chvíli najväčšej slabosti. Biela lebka v tmavej jaskyni nám symbolicky predstavuje prvého Adama a v nom celé ľudstvo obmyté Kristovou krvou. Pri Kríži stojí jeho Matka Mária, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, Mária Magdaléna, učeník Ján a rímsky stotník. Rozpätými rukami Kristus objíma všetky národy, tak ako sa spieva na Veľký piatok: "Vykonal si spásu uprostred zeme, Kriste Bože, keď si rozpäl svoje prečisté ruky na Kríži, a tak si zhromaždil všetky národy, ktoré ti volajú: Pane, sláva Tebe." Zlaté pozadie odhaľuje podľa sv. Atanáza kozmický význam kríža. Celý vesmír je určený stať sa Božím chrámom.

Ikona je vyrobená v dielni Romaniv art autorskou technikou – levkas na masívnom dreve. S háčikom na zavesenie.

Ikona je v troch rozmeroch (výška-šírka-hrúbka)
Malý rozmer - 20 x 15 x 2 cm
Stredný rozmer -30 x 20 x 2 cm
Veľký rozmer - 46 x 30 x 3 cm